Som stúpenec referenda, ktorý má blízko k viere, dnes si však vyberiem argumentáciu, o ktorej sa domnievam, že by mohla byť blízka obom stranám. Opriem sa o niektoré fakty, ktoré po preskúmaní zdrojov považujem za hodné pozornosti a na nich postavím niekoľko úvah. Ak sa nestotožníte s úvahami, možno oceníte aspoň fakty samotné.
1. stabilita partnerstiev/manželstiev.
V práci publikovanej v r. 2006 v časopise Demography [1] autori prišli k záveru, že vo Švédsku je risk rozvodu registrovaného gej partnerstva 1,35 krát vyšší a risk rozvodu registrovaného lesbického partnerstva 3,03 krát vyšší ako risk rozvodu heterosexuálneho manželstva. Dáta pochádzajú zo štátnej databázy a tvorí ich vysoká štatistická vzorka 942 gej partnerstiev a 584 lesbických partnerstiev (všetky, ktoré boli uzavreté v krajine v r. 1995 - 2002) a 222 000 heterosexuálnych manželstiev. Demography je asi najprestížnejší vedecký časopis na svete v odbore demografia.
2. promiskuita gejov Bell a Weinberg vo svojej práci z r. 1981 [2] zistili, že 43% gejov malo v živote sex s 500 alebo viac partnermi, ďalších 33% so 100 až 500 partnermi. Partnerstvá gejov boli monogamné v 10-15% prípadov (heterosexuálny muž v USA má v živote sex v priemere so 7 partnerkami [3]). Práca [2] je považovaná kvôli svojmu významu za klasickú. Jej kritici viac preferujú ďalšiu dôležitú prácu z r. 1994 [4], podľa ktorej malheterosexuálny muž v priebehu uplynulého roka sex v priemere s 1,8 ženami, kým gej v priemere s 3,1 mužmi. Keďže k týmto klasikám nie je úplne triviálny prístup, spomeniem ešte na internete dostupný rozsiahly výskum z r. 2008 vo Veľkej Británii [5] (vzorka 6 937 gejov, z nich 8,7% žilo v registrovanom partnerstve), podľa ktorého malo v priebehu uplynulého roka sex s jedným mužom 20,2% gejov; s 2-4 mužmi 30,2% gejov; s 5-12 mužmi 24,6%; s 13-29 mužmi 13,6% a s viac ako 30 mužmi 11,4% gejov. Miera promiskuity vychádza rôzna, pravdepodobne kvôli rôznym spôsobom vybratým vzorkám a rôznym obdobiam.
3. registrované partnerstvá a mimopartnerský sex
Podľa výskumu americkej lesbickej profesorky Esther Rothblum z r. 2000-2003 [6], ktorý už zahŕňa registrované partnerstvá homosexuálov, malo zo skúmanej vzorky sex mimo zväzku 15% mužov žijúcich v heterosexuálnych manželstvách, 58% gejov žijúcich v registrovaných partnerstvách a 61% gejov v neregistrovaných partnerstvách. Až 40% registrovaných gej partnerstiev malo dohody medzi partnermi umožňujúce mimopartnerský sex v porovnaní so 4% heterosexuálnych manželstiev.
4. HIV
Podľa amerických vládnych zdrojov [7] muži, ktorí majú sex s mužmi predstavujú približne 2% obyvateľov USA, avšak sú najviac postihnutí vírom HIV. V r. 2010 mladí gejovia a bisexuáli (13-24 rokov) tvorili 72% nových HIV prípadov medzi všetkými Američanmi vo veku od 13 do 24 rokov. Podľa tohto zdroja na konci r. 2011 57% zo všetkých osôb s HIV diagnózou v USA boli gejovia a bisexuáli.
5. sexuálna výchova
Podľa toho, čo sa píše v rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva [8], rodičia, ktorí odmietli niektoré hodiny sexuálnej výchovy pre svoje deti vo 4. ročníku základnej školy v Nemecku, pretože nesúhlasili s ich obsahom, po odmietnutí pokuty napokon skončili rozsudkom nemeckého súdu vo väzení. Išlo o najmenej tri manželské páry, rozsudky boli viac dní pre každého, najdlhší bol 43 dní a vyzerá to tak, že si to niektorí z nich už stihli odsedieť.
Moje úvahy:
Medzi gejmi a lesbami sú páry, ktoré zachovávajú vernosť a majú stabilný vzťah. Preto sa na nich musíme (ako jednotlivci) pozerať citlivo a individuálne. Štát sa však musí pri prijímaní zákonov pozerať na danú skupinu ľudí aj paušálne ako na celok. Zákony týkajúce sa homosexuálov platia nielen pre vzorné páry, ale pre všetky a štatistiky uvedené vyššie vzbudzujú oprávnené obavy.
Deti potrebujú nielen láskyplný, ale aj stabilný vzťah rodičov. Stabilný vzťah potrebujú aj samotní partneri. Priemerné lesbické partnerstvo túto požiadavku podľa [1] nespĺňa . Registrované partnerstvá gejov majú vyššiu stabilitu ako lesbické, ale je to stabilita zatemnená dohodami partnerov o tolerancii mimopartnerského sexu a vysokou promiskuitou. Muž, ktorý je promiskuitný (homo či hetero), nie je slobodný, ale je otrokom svojej sexuálnej vášne a jeho vzťah/vzťahy je nutne plytký. Fakt, že väčšina obyvateľov USA s HIV sú gejovia, hoci tvoria len 2% obyvateľstva, potvrdzuje, že životný štýl mnohých z nich prináša ťažké následky - nielen pre nich, ale aj pre štát, ktorý prichádza o mladých mužov v rozkvete síl a o mnohé prostriedky, ktoré stojí ich liečba.
Niektorí ľudia sa nazdávajú, že prijatím zákona o manželstvách osôb rovnakého pohlavia a potláčaním ich diskriminácie tieto problémy vymiznú. Registrované partnerstvá však už na svete sú a práve práce [1] a [6], ktoré sa týkajú prvých štátov, ktoré ich prijali v Európe a USA, nenaznačujú pozitívny trend. Účinok takého zákona môže byť aj opačný: časť mladých ľudí môže byť povzbudená experimentovať s rovnakým pohlavím, keď už aj štát im dáva požehnanie. Obavy tiež vzbudzuje spôsob potláčania homofóbie - za pôvodne dobrou myšlienkou sa objavujú snahy obmedziť slobodu náboženského presvedčenia a právo na jeho vyjadrenie.
Proti povinnej sexuálnej výchove (ak to má vyzerať tak ako v Nemecku) by mali stáť liberáli v jednom šíku s kresťanmi, pretože tu štát hrubým spôsobom zasahuje do slobody rodičov vychovávať svoje deti podľa svojho presvedčenia v najcitlivejšej oblasti.
Zdroje:
[1] The demographics of same-sex marriages in Norway and Sweden
Demography 43, No 1, p. 79-98 (2006). Švédsko prijalo registrované partnerstvá ako tretia krajina na svete v r. 1995. Do práce boli zahrnuté všetky homosexuálne partnerstvá registrované v rokoch 1995 - 2002 a porovnané s heterosexuálnymi manželstvami uzavretými v r. 1993 - 1999. Dáta pochádzajú z národnej databázy. Štúdia je dostupná tu: https://same-sex.web.ined.fr/WWW/04Doc124Gunnar.pdf
[2] A. P. Bell and M. S. Weinberg, Homosexualities: A Study of Diversity Among Men and Women (New York: Simon and Schuster, 1978), pp. 308, 309; See also A. P. Bell, M. S. Weinberg, and S. K. Hammersmith, Sexual Preference (Bloomington: Indiana University Press, 1981). Tu citované výsledky pochádzajú z Wikipédie.
[3] http://www.boston.com/news/nation/articles/2007/06/23/survey_documents_sexual_activity_of_us_adults/
[4] E.O. Laumann et al., The social organization of sexuality: Sexual Practices in the United States, University of Chicago Press, 1994. Tu citované výsledky pochádzajú z Wikipédie.
[5] http://www.sigmaresearch.org.uk/files/report2010b.pdf
Sigma Research is a social research group specialising in the social, behavioural and policy aspects of HIV and sexual health. It is part of the Faculty of Public Health and Policy at the London School of Hygiene & Tropical Medicine.
[6] Vermont legalizoval homosexuálne registrované partnerstvá v r. 2000 ako prvý americký štát. V prvom roku uzavrelo registrované partnerstvo viac ako 2,000 párov. E. Rothblum sledovala tieto páry a stav ich partnerstva po prvom a treťom roku. Výsledky tu citované pochádzajú z článku nakloneného registrovaným partnerstvám homosexuálov: http://www.theatlantic.com/magazine/archive/2013/06/the-gay-guide-to-wedded-bliss/309317/
[7] Centers for Disease Control and Prevention: http://www.cdc.gov/hiv/risk/gender/msm/facts/index.html The Centers for Disease Control and Prevention (CDC) is the national public health institute of the United States.
[8] http://hudoc.echr.coe.int/sites/eng/pages/search.aspx?i=001-106382#{%22itemid%22:[%22001-106382%22]}
